Cesta v piatočné popoludnie z Bratislavy do nášho víkendového cieľa prebehla rýchlejšie než sme predpokladali. Po necelej hodinke sme v Lubine, a to, čo sa v diaľke črtalo na obzore ako malá zápalka zapichnutá do masívu Bielych Karpát, bol vysielač, ktorý dôstojne tróni. nad kotlom lesov a dolín.
Zaparkovali sme a vybalili zásoby. Do večera bolo ešte ďaleko a očakávanie zážitkov nás lákalo prekonzultovať s domácimi naše možnosti primerané času, vybaveniu a želaniam. Rozhodnutie ísť na Kopcové bolo prvé zo šťastných výberov.
Necelých 100 metrov „stupáku" nám dvakrát vyrazilo dych a neuveriteľný rozdiel 80 metrov prekonanej výšky sa u nás už rieši schodami. Po bokoch žiadne vily a záhrady ako na Kamzíku, len príroda a ani človiečika. V snehu stopy srniek, veveričiek, zajacov, psov, mačiek a turistu. Míňame kúsok po hlavnej ceste na Veľkú Javorinu poslednú osadu na Dúbrave a po zabočení doľava sa dostávame na hrebeň sedla pod Kopcovým. Na jednej strane trenčianska strana s Veľkým Inovcom, v pozadí Beckovský hrad a kopanice nad Moravským Lieskovým. Na druhej v popredí Čachtický hrad, za ním Piešťany, para z veží nad Jaslom, Stará Turá, za nimi geometria mohyly na Bradle. Výhľad uzaviera hraničný hrebeň Bielych Karpát s Miškech Salašmi a Kopcovým. Pod nami roztrúsené chalupy osád U Kľačkov, či Ličkov. Pohodlné stúpanie sa mení na strmé tesne pred lesom a vydýchneme si až na odbočke smerom k osade na Kopcovom. Vzácna rovinka. V polovičke nás čaká štýlové sedenie z brvien s tým, asi najkrajším výhľadom, aké tento kraj pod horami ponúka.
Vzhľadom na prefukovanie v sedle pod Kopcovým je vychádzka náročnejšia na oblečenie a obutie najmä v zime. Ako sme mohli zabudnúť na ďalekohľad a fotoaparát, to nás mrzelo najviac!
Vychádzka je vraj viac než štvrtinou časti túry na Veľkú Javorinu a jej zvládnutie veľmi dobrou prípravou na druhý deň. Zajtra tú chybu s výbavou určite napravíme.

Dĺžka tam 1,3 km, prekonaný výškový rozdiel 118 m, max. sklon 24,5%, trvanie cca 35 min.

(- O.T. -)